Je to polygenetická megavrása. Má asymetricky postavené kryštalické jadro, ktoré sa na V stýka s paleogénnymi a neogénnymi útvarmi, na J, Z a S zapadá pod intenzívne zvrásnené paleozoické a mezozoické série. Kryštalické jadro sa tiahne v súvislom pásme od doliny Valeianskeho potoka po dolinu Oravy. Mladopaleozoický obal vystupuje iba v Lúeanskej Fatre. Je to pruh spodnotriasových kremencov a kremitých pieskovcov (medzi Streenianskym prielomom a Belianskou dolinou) a polohy lavicovitých vápencov, pestrých bridlíc, lokálne kremencov v hlavnom hrebeni medzi Suchým a Chlebom. Súvrstvia krížoanského príkrovu v Lúeanskej Fatre vystupujú od Medzihorského potoka po Streeniansky prielom (strednotriasové odolné gutensteinské vápence) a v južnej easti od doliny Bystrieky a Valeianskeho potoka. Krížoanský príkrov buduje aj severné svahy Krivánskej Fatry. Prvky choeského príkrovu sú v Lúeanskej Fatre len v južnej easti v oblasti K3aku. V Krivánskej Fatre buduje západné okraje. Sú to masívne odolné dolomity prestúpené slabšími polohami vápencov s vložkami nevápnitých hornín. V sedle medzi Malým a Ve3kým Rozsutcom vystupujú v nadloží choeského príkrovu prvky centrálnokarpatského paleogénu.
Je to polygenetická megavrása. Má asymetricky postavené kryštalické jadro, ktoré sa na V stýka s paleogénnymi a neogénnymi útvarmi, na J, Z a S zapadá pod intenzívne zvrásnené paleozoické a mezozoické série. Kryštalické jadro sa tiahne v súvislom pásme od doliny Valeianskeho potoka po dolinu Oravy. Mladopaleozoický obal vystupuje iba v Lúeanskej Fatre. Je to pruh spodnotriasových kremencov a kremitých pieskovcov (medzi Streenianskym prielomom a Belianskou dolinou) a polohy lavicovitých vápencov, pestrých bridlíc, lokálne kremencov v hlavnom hrebeni medzi Suchým a Chlebom. Súvrstvia krížoanského príkrovu v Lúeanskej Fatre vystupujú od Medzihorského potoka po Streeniansky prielom (strednotriasové odolné gutensteinské vápence) a v južnej easti od doliny Bystrieky a Valeianskeho potoka. Krížoanský príkrov buduje aj severné svahy Krivánskej Fatry. Prvky choeského príkrovu sú v Lúeanskej Fatre len v južnej easti v oblasti K3aku. V Krivánskej Fatre buduje západné okraje. Sú to masívne odolné dolomity prestúpené slabšími polohami vápencov s vložkami nevápnitých hornín. V sedle medzi Malým a Ve3kým Rozsutcom vystupujú v nadloží choeského príkrovu prvky centrálnokarpatského paleogénu.
Mladé pohorie, ktoré sa zaealo dvíha? v priebehu pliocénu a kvartéru, pri zdvíhaní sa vytvorila antecedentná dolina Váhu (Streeniansky prielom). Ialším je Zázrivský prielom. Nad hornou hranicou lesa je hô3ny typ reliéfu, Krivánska Fatra má bralno-hô3ny ráz. Prebiehajú reliéfotvorné procesy s intenzívnym mrazovým zvetrávaním a pohybmi svahových hmôt (gelivácia, soliflukcia, osypy, lavíny, mury…). V pleistocéne tu bolo nieko3ko karových 3adovcov v oblasti Chleba, Ve3kého Rozsutca a Ve3kého Kriváoa. Podhô3na oblas? sa vyznaeuje nieko3kými štrukturálnymi typmi: choeské príkrovové trosky, monoklinálne chrbty a hrebene. Monoklinálne hrebene sú roz?até tiesoavami. Na strmé svahy tiesoav sa viažu bralnaté útvary, miestami skalné mestá. Povrchovú tvárnos? spestrujú aj krasové tvary. Elení sa na tieto podcelky a easti: SV – Krivánska Fatra, Rozsutec, Štefanovská kotlina, Krivánske Veterné hole, Osnica; JZ – Lúeanská Fatra, Lúeanské Veterné hole, Kýeery, K3ak, Vrícka kotlina, Martinské predhorie.>
Dolné okraje pohoria do výšky 600 m.n.m. patria do mierne teplej klimatickej oblasti s priemernou júlovou teplotou +16°C až +17°C, januárovou –4°C až –4,5°C. Vo vyšších polohách je chladná oblas? s priemernou júlovou teplotou +10°C až +12°C a januárovou –7,5°C až –8,5°C. Priemerný roený úhrn zrážok dosahuje v nižších polohách 800 až 900mm a vo vyšších 1200 až 1400mm. V dôsledku prevládajúcich Z a SZ vetrov sú Z a SZ svahy bohatšie na zrážky. Hrebeoové polohy patria k najveternejším na Slovensku.
Patrí k povodiu Váhu a južné okraje k povodiu Nitry. Z pohoria stekajú vodnaté bystriny, ktorých je najviac v žulovej easti (nepriepustné podložie), menej povrchových tokov majú vápence a dolomity, kde sa voda dostáva do systému krasových vôd. Toky patria do stredohorského režimu s max v marci apríli a v máji, min v zime. Tektonické poruchy na styku pohoria s kotlinami podmieoujú výskyt minerálnych prameoov.
Na žulových horninách asi od 500 do 1200m.n.m. sú rozliené kyslé hnedé pôdy. Nad 1200m.n.m. na mierne sklonenom reliéfe sú podzoly, v depresiách rašelinové pôdy. Na karbonátových horninách sú rendziny a hnedé rendziny, pozdaž tokov nivné pôdy.
Patrí do obvodu Vysokých Karpát, do okresu Fatra. Najviac je zalesnená bueinami vo vyšších polohách s prímesou jedle a smreka. V najvyšších polohách je pásmo kosodreviny. Na skalnatých miestach je borovica. V najnižších polohách sú teplomilné druhy (dub zimný, brest po3ný a hrab). Bylinný podrast na kyslých horninách: chvostík jed3ovitý, zlatoby3 obyeajná alpínska, prasatnica jednoúborná, podbelica alpínska, papradka alpínska. Na karbonátoch: zvoneek malieký, kostrava tatranská, ostrica pevná, iskerník ve3horský, soldanelka karpatská, lomikameo vždyzelený, poniklec slovenský, klineek veasný.
Pre toto územie sú charakteristické druhy: vretenica obyeajná, trasochvost horský, bežec vrchovský, glaciálny relikt myšovka vrchovská, sokol s?ahovavý, výr skalný, murárik eervenokrídly, medvei hnedý, rys ostrovid, dubník trojprstý, hý3 obyeajný, jariabok hôrny, tetrov obyeajný, orešnica perlavá, na holiach je tre?ohorný relikt behúnik podzemný.
| Mesto | Planeta | Meno | Mesto | Planeta | |
| Meno | Mesto | Planeta | Meno | Mesto | Planeta |
| Meno | Mesto | Planeta | Meno | Mesto | Planeta |
| Meno | Mesto | Planeta | Meno | Mesto | Planeta |